Zimná prevádzka solárnych kolektorov – čo treba vedieť
Zimná prevádzka solárnych kolektorov – čo treba vedieť
Solárne kolektory majú povesť letného riešenia. Mnohí majitelia domov predpokladajú, že v zime sú tieto zariadenia prakticky zbytočné – zakryté snehom, zaviate mrazom a odstavené. Realita je však podstatne zložitejšia a pre správne pochopenie zimnej prevádzky kolektorov je potrebné si ujasniť niekoľko fyzikálnych a technických súvislostí. Skúsený inštalatér, ktorý má za sebou stovky zákaziek, vám povie, že práve zimná prevádzka rozhoduje o tom, či systém skutočne odôvodní svoju investíciu – alebo bude len sezónnym doplnkom.
Tento článok podrobne rozoberá, čo sa s kolektorom deje v mrazivých mesiacoch, ako mu to nezničiť, ako správne udržiavať celý obehový systém, čo vám solárny systém v zime reálne prinesie a kedy má zmysel systém odstaviť. Ak hľadáte základné informácie o výbere kolektora, odporúčame najprv článok Ako vybrať solárny kolektor – na čo si dať pozor pred kúpou. Tu sa zameriame výhradne na zimu.
Základná fyzika: prečo kolektor pracuje aj pri mínusovej teplote
Prvý a najdôležitejší omyl, ktorý treba vyvrátiť: kolektor nepotrebuje teplo vonku. Potrebuje slnečné žiarenie. Tieto dve veci sú rozdielne. Slnečná energia dopadá na absorbér kolektora aj pri -15 °C, pokiaľ je obloha jasná. Absorbér toto žiarenie mení na teplo. Ak je absorbér správne tepelne izolovaný od okolitého vzduchu (a presne o to v konštrukcii kolektora ide), dokáže dosiahnuť teplotu niekoľkých desiatok stupňov Celzia aj v silných mrazoch.
Stagnačná teplota kvalitného plochého kolektora môže v chladnom, ale slnečnom zimnom dni dosiahnuť 80–120 °C. Pri prevádzkovom prietoku klesá pracovná teplota na výstupe na reálnych 30–55 °C, čo je stále dostatok na predohrev teplej vody. Kritický parameter nie je vonkajšia teplota, ale množstvo slnečného žiarenia – merané ako globálne slnečné ozárenieG [W/m²].
Z grafu je zrejmé, že december a január majú síce výrazne nižšiu dennú dávku žiarenia ako júnové maximum (0,8–1,1 vs. 5,2 kWh/m²/deň), ale nie sú nulové. Správne dimenzovaný systém dokáže aj v januári pokryť 10–25 % potreby tepla na prípravu teplej vody. Február a marec sú výrazne výhodnejšie, čo je dôvod, prečo hovoríme o kolektoroch ako o „predjarnom" zdroji energie.
Mráz a solárny kolektor – kde skutočne hrozí nebezpečenstvo
Mráz sám o sebe kolektoru neublíži. Problém nastáva, ak cez kolektor prúdi alebo stojí kvapalina, ktorá pri nízkych teplotách tuhne. Čistá voda zamrzne pri 0 °C, pri zamrznutí expanduje o cca 9 % objemu a tento tlak zničí absorbér, kolektory, armatúry aj potrubia. Preto sa v solárnych systémoch nikdy nepoužíva čistá voda ako teplonosné médium.
Nemrznúca zmes – základ zimnej bezpečnosti
Štandardom v solárnych systémoch na Slovensku je zmes propylénglykolu a vody v pomere, ktorý poskytuje ochranu do -28 až -35 °C. Na rozdiel od etylénglykolu je propylénglykol netoxický, čo je dôležité pri prípadnej kontaminácii pitnej vody cez výmenník. Koncentrácia 40 % propylénglykolu chráni do -24 °C, čo pre väčšinu slovenských polôh postačuje. V horských oblastiach (Tatry, Orava, Kysuce) odporúčame 45–50 % koncentráciu, čo posúva bod mrazu na -30 až -35 °C.
Dôležité upozornenie z praxe: nemrznúca zmes starne. Jej pH sa časom znižuje (kyslosť rastie), inhibítory korózie sa vyčerpávajú a zmes začína agresívne napádať kovové časti systému. Výmena alebo doplnenie inhibítorov by mala prebiehať každé 4–5 rokov. Vždy kontrolujte refraktometrom aktuálnu koncentráciu – neverte len faktu, že ste zmes plnili pred piatimi rokmi. Odparením vody sa koncentrácia mení, dopĺňaním čistej vody pri úniku sa oslabuje.
Čo hrozí pri nesprávnom zložení zmesi
- Zamrznutie absorbéra – pri koncentrácii nižšej ako ochranná hodnota môže pri extrémnom mraze kvapalina zamrznúť priamo v kolektore. Tenké meandre alebo harfové trubičky absorbéra sa trhajú, oprava je spravidla výmena celého kolektora.
- Korózia – prekyslená zmes koroduje hliníkové absorbéry, medené potrubia aj oceľové nádrže. Prejavuje sa kalom, upchávaním, znížením prietoku a nakoniec únikom.
- Kavitácia čerpadla – pri zníženej viskozite zmesi (nesprávna teplota alebo degradovaná zmes) môže dochádzať k hluku a predčasnému opotrebeniu obehového čerpadla.
Sneh na kolektore – mýtus verzus realita
Mnoho ľudí sa domnieva, že sneh na kolektore je katastrofa. V praxi je to odlišné. Kvalitný plochý kolektor má sklenenú prednú plochu so sklonom aspoň 35–45°. Sneh z takejto plochy pri prvom slnečnom dni sklzne sám – dokonca rýchlejšie ako zo strešnej škridly, pretože sklo má nižší koeficient trenia. Orientácia na juh a dostatočný sklon sú teda dôležité nielen pre maximálny výnos, ale aj pre samočistiacu schopnosť od snehu a nečistôt. Viac o optimálnom nastavení nájdete v článku Sklon a orientácia kolektora – ako maximalizovať výnos energie.
Kedy je sneh skutočný problém? Pri plochých inštaláciách (sklon pod 20°), pri dlhotrvajúcej oblačnosti bez slnka, keď sa na snehu vytvorí ľadová kruha, a pri horizontálnych inštaláciách na plochých strechách. V takýchto prípadoch môže vrstva snehu s ľadom ostať týždeň i dlhšie. Riešením nie je liezť na strechu a sneh zhrabovať (nebezpečné!), ale navrhnúť systém s dostatočným záložným zdrojom tepla, ktorý tieto výpadky pokryje.
Stagnácia – zimný a letný problém zároveň
Stagnácia je stav, keď sa kvapalina v kolektore prestane pohybovať, ale kolektor naďalej absorbuje slnečnú energiu. Teplota v absorbéri vtedy stúpne na stagnačnú teplotu (80–200 °C podľa typu kolektora). Stagnácia nastáva:
- Pri výpadku elektriny (čerpadlo sa zastaví)
- Pri prehriatí zásobníka – regulátor odpojí čerpadlo
- Pri poruche regulátora alebo čerpadla
- V zime: ak je zásobník plný, slnko svieti, ale teplota v zásobníku dosiahla maximum
V zime je stagnácia menej nebezpečná než v lete (nižšie žiarenie, kratší deň), ale stále môže spôsobiť problémy. Pri stagnácii sa z kvapaliny vyparujú ľahšie frakcie nemrznúcej zmesi, zvyšuje sa koncentrácia a mení sa zloženie. Opakovaná stagnácia urýchľuje degradáciu glykolovej zmesi. Preto je dôležité, aby bol expanzný systém správne navrhnutý (membránová expanzná nádoba) a aby regulátor mal funkciu ochrany zásobníka pred prehriatím aj funkciu nočného chladenia.
Nočné chladenie ako ochrana v zime
Niektoré regulátory solárnych systémov umožňujú takzvanú funkciu nočného chladenia – v noci, keď je vonkajšia teplota nízka, regulátor spustí čerpadlo a vyvedie teplo zo zásobníka do kolektora, kde sa stratí do nočného vzduchu. Táto funkcia je primárne ochranou pred prehriatím zásobníka v lete, ale v prechodných obdobiach jar/jeseň pomáha aj s udržaním kapacity systému. V zime sa väčšinou nepoužíva, pretože zásobník sám od seba neprehrieva.
Regulácia a riadenie solárneho systému v zime
Regulátor je mozgom celého systému. V zime musí zvládnuť niekoľko špecifických situácií, ktoré v lete nenastávajú alebo nastávajú len zriedkavo.
Rozdielová regulácia – základ zimného riadenia
Regulátor meria teplotu kolektora (senzor na výstupe absorbéra) a teplotu v zásobníku (senzor v spodnej časti). Čerpadlo sa spustí, keď rozdiel dosiahne nastavenú hodnotu – typicky 5–8 °C (spínací diferenciál). Čerpadlo sa vypne, keď rozdiel klesne pod 2–4 °C (vypínací diferenciál). V zime je teplota kolektora ráno veľmi nízka, no pri dobrom slnku stúpa rýchlo. Problém nastáva, ak je spínací diferenciál nastavený príliš nízko – čerpadlo môže pracovať aj vtedy, keď kolektor reálne neprispieva k ohrievu, ale naopak ochladzuje zásobník. Správne nastavenie diferenciálu je pre zimnú prevádzku kľúčové.
Ochrana pred zamrznutím v regulátore
Moderné regulátory majú funkciu ochranného spustenia čerpadla pri nízkej teplote kolektora – napríklad pri poklese teploty kolektora pod +4 °C regulátor krátko spustí čerpadlo a prečerpá teplú kvapalinu zo zásobníka do kolektora. Toto zabraňuje zamrznutiu v krajných prípadoch (napríklad pri znížení koncentrácie glykolovej zmesi, ktoré sme nestihli skontrolovať). Je to poistná funkcia, nie náhrada za správnu koncentráciu nemrznúcej zmesi.
Reálny výnos v zimných mesiacoch – čo môžete čakať
Buďme konkrétni. Solárny systém s 2 plochými kolektormi (celková plocha cca 4,4 m²) a zásobníkom 200 litrov na rodinný dom v stredných polohách Slovenska (napr. okolie Zvolena, Nitry, Trenčína) vykazuje v praxi tieto orientačné mesačné výnosy:
- December: 15–30 kWh/mesiac (solárny podiel na ohrev TÚV: 8–15 %)
- Január: 18–35 kWh/mesiac (solárny podiel: 10–18 %)
- Február: 35–60 kWh/mesiac (solárny podiel: 18–30 %)
- Marec: 70–100 kWh/mesiac (solárny podiel: 35–50 %)
- Apríl: 100–140 kWh/mesiac (solárny podiel: 50–70 %)
Tieto čísla závisia od lokality, sklonu a orientácie kolektora, kvality izolácie potrubia a zásobníka, dennú spotrebu teplej vody a samozrejme od konkrétneho počasia. V oblačných zimách môžu byť výnosy v decembri a januári blízke nule počas dlhých tmavých periód. V chladných, ale jasných zimách (výskyt v kontinentálnom podnebí stredného Slovenska) môžu byť výrazne vyššie.
Ak chcete presnejšie výpočty pre váš dom, pozrite sa na článok Aký výkon solárneho kolektora potrebujem pre môj dom, kde nájdete metodiku výpočtu aj tabuľky ozárenosti pre rôzne slovenské regióny.
Rozdiely medzi typmi kolektorov v zimnej prevádzke
Nie všetky kolektory reagujú na zimu rovnako. V detailnejšom porovnaní nájdete prehľad v článku Plochý vs. trubicový kolektor – ktorý typ sa oplatí viac. Tu sa sústredíme na praktické dôsledky pre zimu.
Ploché kolektory v zime
Ploché kolektory mávajú mierne nevýhodu v dňoch s difúznym žiarením (oblačné, hmlisté dni) – ich výnos je nižší. Naopak, majú prirodzenú odolnosť voči stagnácii vďaka väčšej tepelnej kapacite a menšej stagnačnej teplote. Pri mraze a snehu sa ich ploché sklo dobre samo čistí pri sklone nad 35°. Kvalitný plochý kolektor s teplom izolovanou konštrukciou a selektívnym absorbérom pracuje spoľahlivo aj pri -20 °C vonkajšej teploty.
Napríklad solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym sklom je vybavený hliníkovo-medeným absorbérom so selektívnou vrstvou a kvalitnou tepelnou izoláciou z minerálnej vlny – práve tieto vlastnosti rozhodujú o výkone v chladnom počasí, keď je rozdiel teploty absorbéra a vonkajšieho vzduchu najväčší. Pre náročnejšie podmienky a maximalizáciu výnosu aj pri slabšom zimnom svetle je k dispozícii solárny kolektor plochý AlCu so štrukturálnym antireflexným sklom – antireflexná úprava skla znižuje straty odrazom a prepúšťa do absorbéra viac svetla pri nízkych uhloch dopadu, čo je typická situácia v zime, keď slnko stojí nízko nad obzorom.
Viac o rozdieloch medzi typmi skla a ich vplyve na výnos nájdete v samostatnom článku Štruktúrované vs. antireflexné sklo kolektora – aký je rozdiel.
Trubicové (vákuové) kolektory v zime
Vákuové trubicové kolektory majú pri nízkych vonkajších teplotách lepšie tepelnoizolačné vlastnosti (vákuum v trubiciach eliminuje konvekčné straty). V hlbokom mraze pri slnku môžu pracovať efektívnejšie ako ploché kolektory. Nevýhodou je, že sneh na trubiciach visí a neodpadáva tak ľahko, čo môže viesť k dlhšiemu zakrytiu aktívnej plochy. Taktiež pri poruche jednej trubice celok nestratí funkčnosť, ale výkon klesá.
Zimná údržba solárneho systému – konkrétny postup
Solárny systém nie je zariadenie bez údržby. Zima je pritom ročné obdobie, ktoré ho testuje zo všetkých strán. Nasledujúce úkony by mal každý majiteľ solárneho systému zvládnuť alebo zabezpečiť servisným technikmi:
Pred zimou (september – október)
- Kontrola koncentrácie glykolovej zmesi refraktometrom – pri hodnote nižšej ako ochranná hranica doplnenie alebo výmena
- Vizuálna kontrola kolektora – praskliny v skle, poškodenie tesnení, príznaky vlhkosti vo vnútri rámu
- Kontrola poistného ventilu (tlak v systéme, stav membrány v expanznej nádobe)
- Overenie funkcie regulátora a čerpadla – skúšobná prevádzka, overenie nastavenia diferenciálov
- Kontrola izolácie vonkajšieho potrubia – poškodená izolácia spôsobuje vysoké tepelné straty aj pri krátkych úsekoch vonku
Počas zimy (november – február)
- Vizuálna kontrola – sneh na kolektore, ľad v okolí kolektora alebo zberača, netesnosti
- Sledovanie údajov regulátora – denné výnosy, prevádzková teplota. Ak regulátor zobrazuje nulu aj v slnečných dňoch, niečo nefunguje
- Nepokúšajte sa mechanicky odstraňovať sneh z kolektora – riziko pošmyknutia, poškodenia kolektora aj skla
Po zime (marec – apríl)
- Jarná prehliadka rámu a skla po mrazoch a eventuálnych teplotných šokoch
- Znovu kontrola pH a koncentrácie zmesi
- Kontrola anódy v zásobníku (ak je oceľový)
- Vyčistenie filtračnej vložky (ak je v systéme osadená)
Má zmysel solárny systém v zime odstaviť?
Táto otázka sa objavuje pomerne často, hlavne od majiteľov, ktorým systém nepracuje spoľahlivo alebo ktorí nechcú riskovať poruchy v mraze. Odstavenie systému má zmysel len vo veľmi špecifických prípadoch:
- Systém s vodou bez nemrznúcej zmesi (niektoré staršie inštalácie s vypustiteľným systémom) – tu je zimné vypustenie nevyhnutnosťou
- Dlhodobá neprítomnosť – keď dom na celú zimu nie je obývaný a zásobník by bol naplnený teplou vodou bez odberu
- Zistená porucha – popraskané potrubie, závažný únik, porucha čerpadla – v takom prípade systém odstavte a opravte
V bežnej prevádzke rodinného domu nemá zmysel systém odstavovať. Prínosy zimnej prevádzky síce nie sú dramatické, ale február a marec priniesajú slušný predohrev teplej vody. Systém, ktorý je po celú zimu odstavený, nemá v marci správnu teplotu a výnos začiatku sezóny sa stráca. Navyše odstavenie a opätovné spustenie systému môže vniesť vzduch do obehového okruhu, čo komplikuje ďalší provoz.
Inštalačné detaily, ktoré rozhodujú o zimnej spoľahlivosti
Skúsený montér vie, že rozdiely v zimnej prevádzke sú veľmi often dané práve detailmi inštalácie, nie samotným typom kolektora. Na čo si dávame pozor v praxi:
Izolácia vonkajšieho potrubia
Všetky vonkajšie úseky solárneho potrubia (od kolektora po vstup do budovy) musia byť izolované tepelnou trubicovou izoláciou s uzavrenou bunkovou štruktúrou (PE alebo EPDM), minimálnej hrúbky 25 mm, ideálne 32–40 mm. Izolácia musí byť chránená pred UV žiarením a vlhkosťou – buď samolepiacou ALU páskou, ALU opláštením alebo špirálovou PVC páskou. Neizolované alebo zle izolované vonkajšie potrubie v zime spôsobuje tepelné straty, ktoré môžu celú bilanciu systému priviesť do záporných čísel (systém viac stratí než získa).
Odvzdušnenie systému
Vzduchové vrecká v systéme sú celoročným problémom, ale v zime sa prejavujú výraznejšie. Čerpadlo s vzduchom v obehoch pracuje hlučnejšie, má nižšiu účinnosť a pri dlhodobo nezistenom probléme môže dôjsť k prehriatiu čerpadla. Automatický odvzdušňovač v najvyššom bode systému (zvyčajne pri kolektore alebo na zberači) musí byť funkčný a pravidelne kontrolovaný. V zime sa uistime, že ventil nie je zamrznutý.
Správny smer prietoku
V kolektor musí studená kvapalina vstupovať zdola a teplá vystupovať hore (princíp prirodzenej konvekcie + gravitačné odvzdušnenie). Zámenné zapojenie prívodov spôsobuje nižší výkon a problémy so vzduchom. Detail, na ktorý sa pri kontrole staršej inštalácie oplatí pozrieť.
Porovnanie mesačných ziskov pre rôzne sklony kolektora v zime
Sklon kolektora má v zime väčší vplyv než v lete. Dôvod: slnko stojí nízko nad obzorom (uhol elevačne 10–25° nad horizontom), a preto kolektor naklonený pod väčším uhlom zachytáva slnečné lúče kolmejšie a má vyšší výnos. Kolektor sklonený pod 30° je v zime výrazne menej efektívny ako rovnaký kolektor pri 55–65°.
| Mesiac | Sklon 30° | Sklon 45° | Sklon 60° |
|---|---|---|---|
| December | 12 kWh | 22 kWh | 28 kWh |
| Január | 15 kWh | 28 kWh | 34 kWh |
| Február | 30 kWh | 50 kWh | 58 kWh |
| Marec | 65 kWh | 88 kWh | 90 kWh |
| Jún (ref.) | 165 kWh | 155 kWh | 130 kWh |
Z tabuľky je zrejmé, že sklon 60° je pre zimné mesiace výhodnejší ako optimálnych 45° pre celoročný výnos. Ak chcete maximalizovať zimu (napr. rekreačný objekt s letnou pauzou, alebo dom kde je v lete prísun tepla prebytočný), je väčší sklon výhodný. Pre celoročné systémy s dôrazom na celkový ročný výnos je zlatý stred 40–50°. Viac o tejto téme nájdete v článku Sklon a orientácia kolektora – ako maximalizovať výnos energie.
Príklady z praxe: čo skutočne vidíme pri zimných zákazkách
Z praktických skúseností pri servisných návštevách a revíziách solárnych systémov sa opakovane stretávame s niekoľkými typickými situáciami:
Prípad 1 – starší dom, systém z roku 2009: Majiteľ sa sťažoval, že systém „v zime nič nerobí". Po príchode sme zistili, že glykolová zmes mala koncentráciu len 25 % (bod mrazu -10 °C) namiesto požadovaných 40 %. Regulátor aktivoval ochrannú funkciu a odmietal spúšťať čerpadlo pod +6 °C kolektora, čím predchádzal reálnemu riziku zamrznutia pri mrazivých nociach. Po výmene zmesi a kalibrácii regulátora systém v februári a marci pracoval spoľahlivo.
Prípad 2 – novostavba, nesprávna izolácia potrubia: Montáž bola vykonaná v septembri, v zime pri prvých mrazoch sa ukázalo, že 20 cm úsek potrubia medzi strechou a vstupom do podkrovia bol izolovaný štandardnou tepelnou trubicou bez UV a vlhkostnej ochrany. Vlhkosť z kondenzácie pri striedaní teplot zničila izoláciu do konca januára. Tepelné straty na tomto úseku pohltili prakticky celý zimný výnos systému. Napravenie si vyžadovalo demontáž a novú izoláciu s ALU opláštením.
Prípad 3 – horská chata, sklon 35°: Majiteľ chcel „zimný výnos", kolektor ale nebol naklopený dostatočne. Po prepočte sme navrhli úpravu montážnej konštrukcie na sklon 60°, čím sa zimný výnos za december–február zvýšil o cca 60 %. Letný výnos mierne klesol, čo v danom prípade bolo akceptovateľné, pretože zásobník v lete pre malú obsadenosť chaty aj tak pretekal cez poistný ventil.
Najčastejšie otázky (FAQ)
Môže solárny kolektor pracovať, keď sú vonku -20 °C?
Áno, ak je naplnený správnou nemrznúcou zmesou a svietia slnko. Absorbér môže dosiahnuť teplotu +50–70 °C aj pri vonkajšom mraze -20 °C – tepelná izolácia kolektora ho od vonkajšieho vzduchu oddeľuje. Podmienkou je dostatočné slnečné žiarenie, ktoré sa dopadá na kolektor aj pri mrazivom a jasnom počasí. V praxi sa takéto prípady najčastejšie vyskytujú v januári a februári pri anticyklónach s výraznými mrazmi a bez oblakov.
Koľko energie vyrobí solárny systém v zime v porovnaní s letom?
December a január dosahujú typicky 15–25 % letného výnosu (júna). Február je výrazne lepší – dosahuje 30–40 % júnového výnosu. Marec sa blíži k 50–60 %. V absolútnych číslach: systém s 2 kolektormi vyprodukuje v januári 20–35 kWh, v júni 140–180 kWh. Zimné mesiace teda solárny systém nedokáže plne nahradiť záložný zdroj tepla, ale znižujú jeho spotrebu.
Musím systém pred zimou odstaviť, ak odchádzam na 3 mesiace?
Ak je systém naplnený nemrznúcou zmesou so správnou koncentráciou a regulátor je funkčný (má prívod elektrickej energie), nie je potrebné systém odstavovať. Regulátor automaticky kontroluje teploty a nevyhnutné ochranné spustenia čerpadla zvládne sám. Ak však dom nemá elektrickú energiu, regulátor nefunguje a systém je pasívny – v takom prípade je bezpečnejšie systém vypustiť alebo zabezpečiť správnu koncentráciu glykolovej zmesi pre celú absenciu.
Čo robiť, keď na kolektore zostáva sneh dlhé dni a neodpadáva?
Nelezte na strechu a neskúšajte sneh strhávať – riziko pádu a poškodenia kolektora. Ak je sklon dostatočný (nad 35°), sneh odpadne pri prvom slnečnom dni sám, pretože sklo sa ohrieva rýchlo a sneh kĺže. Ak je sklon nižší alebo sa vrstva zmrzne na ľad, je potrebné počkať na oteplenie. V návrhu systému s plochými strechami (sklon pod 20°) je nutné s dlhšou zimnou pauzou počítať a správne ju zahrnúť do výpočtu návratnosti. Dlhodobejším riešením je uvažovať o zmene sklonu montážnej konštrukcie.
Ako spoznám, že glykol v systéme treba vymeniť?
Refraktometrom zmeriate koncentráciu – ak je nižšia ako ochranná hodnota, treba doplniť alebo vymeniť. Ďalšie príznaky: tmavé alebo kašovité sfarbenie kvapaliny (namiesto priehľadnej zelenkavej), kyslý zápach pri odberovom ventile, pH pod 6,5 (testovacím papierikom), viditeľné usadeniny alebo kal pri vypúšťaní. Typická životnosť glykolovej zmesi s inhibítormi je 5–7 rokov, pri časté stagnácii kratšia.
Je v zime výhodnejší trubicový alebo plochý kolektor?
Trubicové (vákuové) kolektory majú pri nízkych vonkajších teplotách lepšiu tepelnú izoláciu a v jasných mrazivých dňoch môžu dosiahnuť mierne vyšší výkon ako ploché. Ploché kolektory sú naopak odolnejšie voči stagnácii a sneh z nich lepšie odpadáva. V praxi záleží na konkrétnej lokalite, sklone, zastienení a požadovanej spoľahlivosti. Vo väčšine prípadov pre rodinné domy na Slovensku sú kvalitné ploché kolektory dostatočné aj pre zimu a ich celkové ročné výnosy sú porovnateľné s trubicovými. Detailné porovnanie nájdete v článku Plochý vs. trubicový kolektor – ktorý typ sa oplatí viac.
Záver: zima nie je nepriateľ solárneho kolektora
Solárny systém správne navrhnutý, nainštalovaný a udržiavaný pracuje spoľahlivo po celý rok – vrátane tých najchladnejších mesiacov. Zima prináša nižšie výnosy, ale nie nulovú prevádzku. Kľúčom k bezproblémovej zimnej prevádzke je správna nemrznúca zmes so skontrolovanou koncentráciou, funkčná regulácia s ochrannými funkciami, kvalitná izolácia vonkajšieho potrubia a pravidelná (aspoň raz ročne) kontrola celého systému.
Investícia do solárneho kolektora s dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami a kvalitným sklom – či už s bežným štrukturálnym sklom alebo s antireflexnou úpravou – sa v dlhodobom horizonte oplatí práve preto, že systém pracuje nielen v júli, ale aj vo februári a marci, keď je predohrev teplej vody najcennejší. Zimné mesiace rozhodujú o tom, či solárny systém skutočne dosiahne projektovanú ročnú úsporu energií – a preto si zaslúžia rovnakú pozornosť ako horúce letné dni.
Ak riešite poruchy alebo nezvyčajné správanie vášho systému v zime, pozrite sa na článok Časté poruchy solárnych kolektorov a ako ich odstrániť, kde nájdete prehľad najčastejších problémov a ich príznakov.
Máte otázku k tejto téme?
Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.