Solárny systém v kombinácii s kotlom alebo tepelným čerpadlom

Solárny systém v kombinácii s kotlom alebo tepelným čerpadlom – kompletný technický sprievodca

Keď sa pri návrhu vykurovania a prípravy teplej vody v rodinnom dome dostanete k téme solárnych systémov, skôr či neskôr narazíte na zásadnú otázku: solárne kolektory nestačia pokryť celoročnú potrebu tepla samy o sebe. V letných mesiacoch ich výkon ľahko prekoná spotrebu, v zime naopak produkujú zlomok toho, čo domácnosť potrebuje. Riešením je inteligentná kombinácia solárneho systému s ďalším zdrojom tepla – kotlom na plyn, pelety či drevo, alebo tepelným čerpadlom. Práve táto kombinácia predstavuje základ moderných, energeticky efektívnych systémov, ktoré sa v praxi osvedčujú ako ekonomicky aj komfortne najvýhodnejšie riešenie.

V tomto článku sa pozrieme podrobne na to, ako takéto kombinované systémy fungujú, aké sú technické podmienky ich správneho zapojenia, čo treba vedieť pri návrhu, a na čo sa nesmie zabudnúť pri realizácii. Veľká časť praktických informácií pochádza priamo zo zákazkovej praxe – videli sme desiatky inštalácií od tých, čo fungujú bezchybne roky, až po tie, kde zlé zapojenie solárneho okruhu k existujúcemu kotlu spôsobilo problémy hneď v prvý rok prevádzky.

Prečo solárny systém sám nestačí a potrebuje záložný zdroj

Solárny kolektor vyrába teplo len vtedy, keď svieti slnko – a aj vtedy závisí od uhla dopadu slnečných lúčov, oblačnosti, znečistenia kolektora, ročného obdobia a geografickej polohy. Na Slovensku môžete v lete počítať s 5–7 hodinami efektívneho slnečného žiarenia denne, zatiaľ čo v decembri a januári sú to často len 1–2 hodiny, prípadne menej. Ročná produkcia slnečnej energie na plochý kolektor s plochou 2 m² v strednej Európe sa pohybuje okolo 700–1 000 kWh, čo pokrýva zhruba 50–70 % ročnej spotreby teplej vody pre 4-člennú rodinu.

To znamená, že zvyšok – teda minimálne 30–50 % energie – musí dodať iný zdroj. Bez záložného zdroja by rodina v zime nemala teplú vodu vôbec, alebo len studenú z neohrievaného zásobníka. Preto každý správne navrhnutý solárny systém obsahuje bivalentný zásobník s dvoma výmenníkmi tepla alebo iný spôsob integrácie záložného zdroja. Práve o tomto je celý tento článok.

Základné typy kombinovaných systémov

V praxi sa stretávame s niekoľkými typickými kombináciami. Každá má svoje silné stránky, technické nároky a vhodné podmienky použitia. Poďme si ich rozobrať systematicky.

Solárny systém + plynový kondenzačný kotol

Toto je najrozšírenejšia kombinácia na Slovensku. Plynový kondenzačný kotol je spoľahlivý, relatívne lacný na inštaláciu a plynová prípojka je dostupná vo väčšine miest a obcí. Solárny systém doplňuje kotol najmä v teplom polroku, keď dokáže pokryť celú spotrebu teplej vody bez zapnutia kotla. Kotol sa tak v letných mesiacoch neuplatňuje vôbec – čo pre neho nie je ideálne, ale moderné kondenzačné kotly sú na túto prevádzku prispôsobené.

Technicky sa kombinácia realizuje cez bivalentný zásobník teplej úžitkovej vody (TÚV). Ten má dolný výmenník pripojený na solárny okruh a horný výmenník (alebo elektrický dohrev, prípadne priame napojenie) na kotol. Kotol nastupuje len vtedy, keď teplota v zásobníku klesne pod nastavenú hranicu – typicky 45–50 °C. Regulácia prebieha automaticky cez solárny regulátor, ktorý komunikuje s kotlom.

Dôležité je správne nastavenie hysterézy regulátora. Ak sa kotol zapína príliš skoro, „okradne" slnko o jeho prácu – zásobník sa ohrejem na 55 °C v noci (kotlom), ráno príde slnko, ale zásobník je už teplý a solárny čerpadlový okruh sa neaktivuje, pretože rozdiel teplôt medzi kolektorom a zásobníkom nie je dostatočný. Výsledkom je nízka využiteľnosť solárnej energie. Správne nastavenie: kotol dohrieva len hornú tretinu zásobníka a len vtedy, keď teplota v hornej časti klesne pod 42–45 °C na konci dňa alebo skoro ráno.

Solárny systém + kotol na pelety alebo drevo (biomasa)

Kotly na biomasu, konkrétne automatické kotly na pelety alebo kotly na drevené brikety, sú z hľadiska kombinácie so solárnym systémom zaujímavé, ale náročnejšie na návrh. Pelletový kotol pracuje najefektívnejšie pri stabilnom výkone – nepáči sa mu časté zapínanie a vypínanie. Preto je pri kombinácii so solárnym systémom nevyhnutný akumulačný zásobník (puffer) s dostatočným objemom.

Typická schéma: solárny kolektor → solárny zásobník TÚV (bivalentný) → puffer (akumulácia) → pelletový kotol. Pelletový kotol nabíja puffer, puffer zásobuje vykurovanie aj TÚV. Solárny okruh predohrieva TÚV zásobník zdola, čím znižuje potrebu dotáčania z puffera, a teda aj frekvenciu spúšťania kotla. Výsledkom je vyšší počet hodín, kedy kotol beží v stabilnom režime pri optimálnom výkone – efektivita spaľovania stúpa a emisie klesajú.

Objem puffera pre pelletový kotol so solárnym systémom by mal byť minimálne 500–1 000 litrov pre rodinný dom s kotlom 15–25 kW. Pri kombinovaní so solárnym systémom s 8–12 m² kolektorov je ideálny puffer 800–1 500 litrov. Nezabúdajte, že každý liter puffera stojí peniaze a zaberá priestor v kotolni – toto je reálny kompromis, ktorý treba v praxi vyriešiť.

Solárny systém + tepelné čerpadlo

Kombinácia solárneho systému s tepelným čerpadlom (TČ) je technicky najzaujímavejšia a pri správnom návrhu aj energeticky najefektívnejšia. Zároveň je to kombinácia, pri ktorej sa najčastejšie robia chyby v návrhu – pretože oba zdroje sú „zelené" a zákazník aj inštalatér niekedy predpokladajú, že čím viac obnoviteľných zdrojov, tým lepšie, bez ohľadu na ich vzájomnú interakciu.

V skutočnosti platí dôležité pravidlo: solárny systém a tepelné čerpadlo si môžu navzájom konkurovať, alebo sa môžu výborne dopĺňať – závisí od toho, ako sú zapojené a nastavené. Tepelné čerpadlo pracuje najefektívnejšie pri nízkych teplotách výstupu (35–45 °C pre podlahové kúrenie). Solárny systém produkuje teplo na teplotách 40–80 °C. Ak solárny systém ohrieva zásobník na 65 °C a tepelné čerpadlo na rovnaký zásobník, nastupuje iba vtedy, keď je zásobník studený – to je správne zapojenie.

Hydraulické zapojenie – kľúč k funkčnosti kombinovaného systému

Najčastejšia príčina nefunkčnosti kombinovaných systémov nie je zlá technológia, ale chybné hydraulické zapojenie. Toto sme videli opakovane: zákazník má nové tepelné čerpadlo, nové solárne kolektory, nový zásobník – ale kombinácia nefunguje, pretože spiatočka z TČ ide do vrchnej časti zásobníka, kde pracuje aj solárny výmenník, a oba zdroje si navzájom „kradnú" energie.

Bivalentný zásobník – princíp stratifikácie

Základ správneho hydraulického zapojenia je pochopenie teplotnej stratifikácie v zásobníku. Teplá voda stúpa hore, studená klesá dole – toto je fyzikálny zákon, ktorý treba využiť, nie potlačiť. Správne zapojený bivalentný zásobník má:

• Dolný výmenník (solárny) – nachádza sa v spodnej tretine zásobníka, kde je voda najchladnejšia. Solárny kolektor pracuje efektívnejšie pri nižšom vstupe, teplota na výstupe z kolektora je vyššia a teplotný rozdiel (ΔT) medzi kolektorom a zásobníkom je väčší → lepší výkon čerpadla solárneho okruhu.
• Horný výmenník (kotol/TČ) – nachádza sa v hornej tretine zásobníka. Kotol alebo TČ dohrieva len hornú časť na požadovanú teplotu (napr. 50–55 °C pre TÚV). Spodná časť zostáva chladnejšia pre solárny systém.
• Výstup teplej vody – z vrcholu zásobníka.
• Vstup studenej vody – do spodku zásobníka (cez spätný ventil).

Ak sa tieto zásady nedodržia, systém síce funguje, ale s výrazne nižšou efektivitou. Príklad z praxe: zákazník mal správny bivalentný zásobník 300 l, ale inštalatér zapojil solárny okruh do výmenníka v hornej časti a kotol do dolnej. Výsledok: kotol nahrievał spodok zásobníka, solárny regulátor nevidel dostatočný ΔT (zásobník bol „teplý" zdola), solárny okruh sa takmer nespúšťal. Po prekabinovaní výmenníkov solárna produkcia narástla o 60 %.

Trojcestný ventil a priorita okruhov

V systémoch, kde kotol slúži aj na vykurovanie aj na prípravu TÚV, je potrebné riešiť prioritu zásobníka TÚV pred vykurovacím okruhom. Keď teplota v zásobníku klesne pod nastavenú hodnotu, regulátor prepne trojcestný ventil na nabíjanie zásobníka – vykurovanie sa dočasne vypne. Toto sa nazýva priorita TÚV a je štandardom u všetkých moderných kotlových regulátorov. Solárny okruh v tomto čase môže nabíjať zásobník súčasne s kotlom – horný výmenník aj dolný výmenník môžu pracovať naraz bez problémov.

Dimenzovanie – aká veľká plocha kolektorov a aký zásobník?

Pre kombináciu so záložným zdrojom sa kolektory dimenzujú na pokrytie 50–70 % ročnej spotreby TÚV. Predimenzovanie (snaha pokryť 90–100 %) je ekonomicky nevýhodné – posledných 20–30 % ročnej produkcie stojí dvojnásobne viac na inštalácii, a navyše v lete dochádza k prehrievaniu, keď zásobník dosiahne maximálnu teplotu a kolektory sa „stagnujú".

Orientačné pravidlá pre dimenzovanie (platné pre stredné Slovensko):

• Plocha plochého kolektora na osobu: 1,0–1,5 m² (pre TÚV)
• Plocha trubicového (vakuového) kolektora na osobu: 0,7–1,0 m²
• Objem zásobníka: 60–80 litrov na osobu, minimum 150 litrov pre 2-člennú domácnosť
• Pre 4-člennú rodinu: 4–6 m² plochých kolektorov, zásobník 250–350 litrov
• Pre kombináciu s vykurovaním (solárna podpora vykurovania): 8–15 m² kolektorov, zásobník/puffer 500–1 500 litrov

Ak plánujete v budúcnosti pridať kolektory, zvoľte zásobník s dostatočnou rezervou – zásobník sa mení oveľa ťažšie a drahšie ako plocha kolektorov. Vždy je lepšie kúpiť zásobník o veľkosť väčší, ako by ste potrebovali, pretože väčší zásobník znamená väčšiu tepelnú akumuláciu a kratšie doby zapínania záložného zdroja. Viac o dimenzovaní nájdete v článku Aký výkon solárnych kolektorov potrebujem pre môj dom.

Regulácia a riadenie kombinovaného systému

Regulácia je srdcom každého kombinovaného systému. Moderné solárne regulátory (napr. Resol, Steca, Tecnec a iné) disponujú viacerými vstupmi pre teplotné čidlá a viacerými výstupmi pre čerpadlá a ventily. Pre kombináciu so záložným zdrojom sú kľúčové tieto funkcie:

• Diferenčná regulácia – solárne čerpadlo sa spúšťa, keď je teplota na kolektore o ΔT vyššia ako teplota v zásobníku (typicky ΔT start = 8–10 °C, ΔT stop = 4–5 °C).
• Ochrana zásobníka pred prehriatím – keď zásobník dosiahne maximum (napr. 90 °C), regulátor vypne čerpadlo a kolektor sa dostane do stagnácie. Treba počítať s tým, že teplonosná kvapalina sa vyparí do expanznej nádoby – preto je dimenzovanie expanznej nádoby pre solárne systémy kritické.
• Funkcia dobiehania (antilegionela) – regulátor môže príkaz nastaviť tak, aby raz za týždeň zásobník dosiahol teplotu 60–65 °C aj zapnutím záložného zdroja – prevencia proti baktérii Legionella.
• Funkcia chladenia zásobníka – v lete, keď zásobník naakumuloval príliš veľa tepla, môže regulátor v noci spustiť čerpadlo a odovzdať teplo späť cez kolektor do atmosféry. Táto funkcia výrazne znižuje frekvenciu stagnácie.
• Prepojenie s kotlovým regulátorom – cez digitálne zbernice (OpenTherm, eBUS, ModBus) alebo jednoduché kontaktné vstupy môže solárny regulátor zakázať spustenie kotla, keď je zásobník dostatočne teplý zo solárnej energie.

V praxi odporúčame pri kombinácii so záložným zdrojom vždy zvoliť regulátor s aspoň 4 teplotnými vstupmi: kolektor, zásobník dolný, zásobník horný, spiatočka z kotla. Základné dvojvstupové regulátory sú pre kombinované systémy nedostatočné.

Solárna podpora vykurovania – reálne možnosti a hranice

Mnoho zákazníkov sa pýta, či môžu solárne kolektory pomáhať nielen s TÚV, ale aj s vykurovaním. Odpoveď je: áno, ale s realistickými očakávaniami. Solárna podpora vykurovania (tzv. solar combisystem alebo kombisystém) má zmysel len pri nízkoteplotnom vykurovaní – teda podlahovom vykurovaní alebo veľkoplošných teplovzdušných jednotkách. Radiátory dimenzované na 70/55 °C (starý štandard) sú pre solárnu podporu nevhodné – potrebovali by príliš vysokú teplotu, ktorú kolektory v prechodnom období nedosiahnu.

Podlahové vykurovanie pracuje pri teplotách 30–45 °C, čo je rozsah, v ktorom solárne kolektory dokážu pracovať efektívne aj na jar a na jeseň – práve vtedy, keď je vykurovanie potrebné. V januári a februári solárna podpora vykurovania funguje minimálne (príspevok 5–15 %), ale v marci, októbri a novembri môže dosiahnuť 30–50 % dennej potreby tepla. Ročný príspevok solárnej podpory vykurovania sa pohybuje okolo 10–20 % celkovej potreby tepla na vykurovanie – čo pri dome so spotrebou 10 000 kWh/rok znamená úsporu 1 000–2 000 kWh.

Pre kombisystém je nevyhnutný veľký akumulačný zásobník (puffer) s objemom 500–2 000 litrov. Bez dostatočnej akumulácie kolektory v slnečné dni prehrievajú zásobník rýchlo a zvyšok dňa nevyrábajú nič – teplo sa „premrhá" stagnáciou. Väčší puffer umožňuje kolektorom pracovať dlhšie pri optimálnej teplote. Viac o výbere kolektorov nájdete v článku Ploché vs. trubicové solárne kolektory – ktorý typ sa oplatí viac.

Ekonomické zhodnotenie – kedy sa kombinácia oplatí?

Otázka ekonomickej návratnosti je vždy na stole. Pozrime sa na konkrétne čísla z praxe, ktoré sú realistické pre stredné Slovensko v roku 2024–2025.

Príklad 1: Rodinný dom, 4 osoby, plynový kotol + solárne kolektory

Bez solárneho systému: spotreba plynu na TÚV cca 700–900 m³/rok = 420–540 € ročne (pri cene 0,60 €/m³). Solárny systém s 5 m² plochých kolektorov a zásobníkom 300 l pokryje cca 60 % spotreby TÚV → ročná úspora 252–324 €. Investícia do solárneho systému (materiál + montáž): 3 500–5 000 €. Jednoduchá návratnosť: 11–16 rokov. S dotáciou (Zelená domácnostiam a podobné programy) na 30–50 % investície: 6–10 rokov. Po splatení sa ušetrené peniaze hromadia čistý zisk.

Príklad 2: Rodinný dom, 4 osoby, tepelné čerpadlo vzduch/voda + solárne kolektory

Tepelné čerpadlo s COP 3,5 spotrebuje na prípravu TÚV (rovnaký dom) elektrinu v hodnote cca 180–220 € ročne. Solárny systém 4 m² trubicových kolektorov pokryje cca 55 % TÚV → ročná úspora na elektrine 100–120 €. Investícia do solárneho systému (k existujúcemu TČ): 2 800–4 000 €. Jednoduchá návratnosť: 24–33 rokov bez dotácie – to je na hranici ekonomickej zmysluplnosti. Kombinácia TČ + solár dáva najlepší ekonomický zmysel vtedy, ak je TČ aj tak nevyhnutné a solár ho len doplňuje – nie ako primárna investícia pre TÚV.

Z pohľadu zmeny cien energií a inflácie sa ekonomická návratnosť v čase zlepšuje. Systémy inštalované pred 10–12 rokmi, keď bol plyn lacnejší, sa dnes ukazujú ako výborná investícia – ceny plynu narástli 2–3-násobne. To treba zohľadniť pri rozhodovaní.

Najčastejšie chyby pri kombinovaní solárneho systému so záložným zdrojom

Za roky praxe sme identifikovali niekoľko chýb, ktoré sa opakujú:

• Príliš malý zásobník – zásobník 100–150 l pri 4 m² kolektorov. Zásobník sa ohrejem na maximum skoro dopoludnia, zvyšok dňa kolektory stagnujú. Riešenie: zásobník vždy dimenzovať na 50–80 l/m² plochy kolektora.
• Chybné nastavenie ΔT regulátora – príliš nízky ΔT start (napr. 2 °C) spôsobuje, že čerpadlo beží takmer neustále aj keď sú teploty takmer rovnaké – čerpadlo sa opotrebúva a v zásobníku nedochádza k efektívnemu ohrevu.
• Chýbajúca tepelná izolácia potrubí – potrubie solárneho okruhu bez izolácie stráca teplo po ceste z kolektora do zásobníka. V letný deň môže byť vonkajšia rúrka 70 °C – to je zbytočná tepelná strata do okolia.
• Nesprávna teplonosná kvapalina – použitie bežného nemrznúceho roztoku pre autá namiesto certifikovanej solárnej kvapaliny. Solárna kvapalina musí zniesť teploty nad 150 °C (stagnácia) bez rozkladu a tvorby usadenín. Automobilová nemrznúca zmes toto nezvláda.
• Príliš veľká plocha kolektorov bez puffera – predimenzovanie pre TÚV bez akumulácie. V lete kolektor prehreje zásobník na 90 °C o 11:00 a zvyšok výroby sa premrhá. Riešenie: puffer alebo solárna podpora vykurovania.
• Absencia monitoringu – bez merania produkcie a spotreby nevedia zákazníci, či systém funguje správne. Moderné regulátory s Wi-Fi monitoringom umožňujú sledovať produkciu v reálnom čase a rýchlo odhaliť poruchy.

Ak plánujete inštaláciu alebo riešite existujúci systém s problémami, skúste vyhľadať pomoc v článku Časté poruchy solárnych systémov a ako ich odstrániť alebo Ako nastaviť a uviesť solárny systém do prevádzky.

Kombinácia so solárnou elektrárňou (FVE) – trojitá synergia

Čoraz viac zákazníkov dnes uvažuje o kombinácii troch technológií: solárny tepelný systém (kolektory) + tepelné čerpadlo + fotovoltaická elektrárňa (FVE). Táto trojkombinácia je z energetického pohľadu veľmi zaujímavá: FVE vyrába elektrinu, časť ňou napájaé TČ (ohrev vody a vykurovanie), solárne kolektory predohrieva TÚV zásobník a znižujú čas behu TČ. Nadbytočná elektrina z FVE môže napájať elektrickú odporovou tyč v zásobníku (bojler), čo je ďalší spôsob využitia prebytkov bez nutnosti batérie.

Toto je dnes asi najinteligentnejšie riešenie pre novostavby: FVE 5–8 kWp + TČ vzduch/voda 8–12 kW + solárne kolektory 3–5 m² + bivalentný zásobník 300 l. Investícia je vyššia (celkovo 25 000–40 000 € podľa veľkosti domu), ale závislosť od vonkajších energií klesá na minimum a systém sa dokáže aj pri aktuálnych cenách energií splatiť do 8–12 rokov pri uvažovaní dotačných schém.

Praktické tipy pri výbere a kúpe systému

Ak ste sa rozhodli investovať do kombinovaného systému, niekoľko praktických rád z praxe:

• Vždy si nechajte vypracovať energetický výpočet, nie iba orientačnú ponuku. Každý dom je iný – orientácia, sklon strechy, tiene okolitých stavieb, počet osôb, existujúce zariadenie.
• Dávajte prednosť overením výrobcom kolektorov a zásobníkov s certifikáciou Solar Keymark alebo EN 12975. Tieto certifikáty garantujú namerané technické parametre.
• Expanzná nádoba pre solárny systém musí byť dimenzovaná špeciálne pre solárny okruh – nie bežná tlaková nádoba z vykurovacieho systému. Dôvodom sú vysoké teploty pri stagnácii (vyparovanie kvapaliny).
• Potrubné rozvody v solárnom okruhu musia byť z medi, nehrdzavejúcej ocele alebo schválených plastových materiálov odolných voči vysokým teplotám. PEX rúrky bez UV ochrany sa nesmú používať v solárnom vonkajšom rozvode.
• Vždy nainštalujte prietokomer a tepelný merač do solárneho okruhu. Bez merania nemôžete hodnotiť výkon a overovať návratnosť investície. Cena teplomeru je zanedbateľná v porovnaní s celkovou investíciou.

Pre inšpiráciu a ďalšie detaily o výbere konkrétnych produktov navštívte kategóriu solárne systémy na atria.sk, kde nájdete zásobníky, solárne čerpadlové skupiny, regulátory aj príslušenstvo.

Často kladené otázky (FAQ)

Môžem pripojiť solárne kolektory k existujúcemu plynovému kotlu bez výmeny zásobníka?

Áno, ale s podmienkou, že existujúci zásobník disponuje vhodným prípojným miestom pre solárny výmenník – väčšina starých zásobníkov ho nemá. Ak zásobník nemá dolný výmenník pre solárny okruh, treba ho vymeniť za bivalentný zásobník. Niektoré systémy riešia situáciu externým výmenníkom tepla (externý zásobník v sérii pred existujúcim zásobníkom), čo je funkčné riešenie, ale znižuje efektivitu. Pred inštaláciou vždy konzultujte hydraulické zapojenie so skúseným projektantom.

Je solárny systém kompatibilný s každým typom tepelného čerpadla?

Áno, principiálne je kompatibilný s každým typom – vzduch/voda, voda/voda, soľanka/voda. Rozdiely sú v hydraulickom zapojení a nastavení regulácie. Tepelné čerpadlá vzduch/voda s integrovaným zásobníkom TÚV je niekedy náročnejšie integrovať so solárnym systémom, pretože zásobník je súčasťou TČ jednotky a nemá vždy štandardný výmenníkový prípoj pre solárny okruh. Vždy si preverte technickú dokumentáciu vášho TČ pred objednávkou solárneho systému.

Čo sa stane so solárnym systémom v lete, keď zásobník dosiahne maximálnu teplotu a nikto nevyužíva teplú vodu (napr. počas dovolenky)?

Kolektor sa dostane do stagnácie – teplonosná kvapalina sa vyparí a para odchádza do expanznej nádoby. Kolektory sa prehrievajú na 180–220 °C. Moderné systémy sú na túto situáciu dimenzované, ale opakovaná stagnácia skracuje životnosť kvapaliny a tesnení. Odporúčaným riešením je funkcia nočného chladenia v regulátore (kvapalina cirkuluje cez kolektor v noci a odvádza teplo), prípadne zakrytie kolektorov pred odchodom na dovolenku. Viac informácií nájdete v článku Údržba a servis solárnych kolektorov – čo a kedy kontrolovať.

Oplatí sa solárny systém, ak mám tepelné čerpadlo, ktoré má aj funkciu ohrevu TÚV?

Závisí od konkrétnych čísel. TČ s COP 3,5 na ohrev TÚV spotrebuje menej elektriny než priamy elektroohrev, ale solárny systém produkuje teplo bezplatne (len prevádzkové náklady čerpadla ~30–50 W). V letných mesiacoch solárny systém ušetrí TČ prácu – TČ nemusí bežať na TÚV a šetrí sa jej životnosť (kompresor má obmedzený počet pracovných hodín). Ekonomický prínos je menší ako pri kombinácii s plynovým kotlom, ale technický prínos (odľahčenie TČ, predĺženie životnosti) zost

Máte otázku k tejto téme?

Neviete sa rozhodnúť alebo riešite konkrétnu situáciu vo vašej domácnosti? Napíšte nám - radi poradíme.

Meno a priezvisko Nevypĺňajte toto pole:

Email

Správa